Život s chorobou – život so zápalovým reumatickým ochorením

Prvé, čo pacientov s novo zisteným reumatickým ochorením napadne, je, či budú môcť žiť a pracovať tak ako doteraz, mať deti, starať sa o rodinu, jazdiť na hory a k moru … Reumatické choroby samozrejme vyžadujú určité opatrenia v životospráve, ale ak je choroba úspešne liečená, nemusí nijako výraznejšie obmedzovať pohybové funkcie ani kvalitu života. Pohybový režim treba upraviť podľa momentálnych ťažkostí. V čase, keď je choroba aktívna, čo býva na začiatku choroby alebo pri jej vzplanutí vplyvom súbežného infekčného ochorenia a pod., je potrebné sa fyzicky šetriť. Odporúča sa častejšie odpočinok, vylúčenie väčšej fyzickej námahy (práci, ale aj športu, chôdza na dlhšiu vzdialenosť a pod.). Vhodné je šetrné pasívne cvičenie na udržanie hybnosti v kĺbe, ale niektoré cviky na udržanie svalovej sily (izometrické cvičenia) však možno vykonávať aj pri aktívnej chorobe. Inštruktáž k individuálnemu cvičeniu poskytne fyzioterapeut. Pohyb by v žiadnom prípade nemal byť bolestivý; bolesť je v tomto prípade varovným príznakom, ktorý signalizuje maximálnu záťaž a bráni prípadnému poškodeniu chorého kĺbu. Po zmiernení aktívnej fázy choroby sú pravidelné pohybové aktivity (kondičné cvičenie, prechádzky, rekreačné športy, napr. plávanie) naopak veľmi vhodné. Napomáhajú k udržaniu rozsahu hybnosti v kĺboch ​​a najmä svalovej sily, ktorá môže byť vplyvom chronického zápalu znížená, a zvyšovať tak bolesť v kĺbe pri pohybe. Všeobecne sa neodporúčajú ťažké, silové, vytrvalostné a extrémne športy, pri ktorých hrozí preťaženie kĺbov alebo športové úrazy. O vhodnom športe či pohybovej aktivite sa poraďte so svojím reumatológom a fyzioterapeutom.

Choroby nevznikajú diétnou chybou ani nedostatkom nejakej látky, preto nie je nutné jedálniček nijako zvlášť upravovať. Je však potrebné dbať na zásady zdravej, pestrej, racionálne a nutrične vyváženej stravy s dostatkom bielkovín, minerálov a vitamínov. Odporúča sa len obmedziť živočíšne tuky a sacharidy, pretože pacienti s chronickými zápalmi sú viac ohrození aterosklerózou. Niektorí pacienti súčasne trpia osteoporózou alebo sú osteoporózou ohrození, ich strava musí obsahovať dostatok vápnika, ktorý je obsiahnutý v dostatočnom množstve prakticky len v mlieku a mliečnych výrobkoch. Je preto potrebné ich zaraďovať do jedálneho lístka aspoň dvakrát denne a uprednostňovať výrobky s vyšším obsahom kalcia (tvrdé syry).

Treba sa chrániť pred infekciami, vrátane bežných vírusových infekcií, pretože môžu aj u pacientov s liečenou, stabilizovanú chorobou vyvolať jej vzplanutia. Všetky infekcie je preto potrebné náležite liečiť a predchádzať im. U niektorých infekcií je možné aj preventívne očkovanie. O vhodnosti konkrétneho očkovania je potrebné sa poradiť s ošetrujúcim praktickým lekárom a reumatológom. Vhodná je napr. vakcinácia proti chrípke; ak nie je možná, odporúča sa očkovať aspoň kontakty chorého, teda blízke osoby a osoby žijúce v jednej domácnosti.

Akékoľvek chronické ochorenie môže mať vplyv na psychický stav pacienta. Môže viesť ku skleslej nálade, depresiám, úzkosti a obavám z budúcnosti. Napr. pri reumatoidnej artritíde alebo psoriatickej artritíde trpí niektorou z týchto porúch značná časť chorých. Všetky tieto stavy zvyšujú vnímanie bolesti, bolesť ďalej zhoršuje náladu, kvalitu života a vytvára sa začarovaný bludný kruh, z ktorého pacient nedokáže sám uniknúť. Depresívne a úzkostné poruchy je preto potrebné čo najskôr riešiť a liečiť a prvým krokom je informovanie ošetrujúceho lekára. Pri ankylozujúcej spondylitíde, inak Bechterevovej choroby, depresie nie sú časté. Pravidelným príznakom zápalových reumatických ochorení je bolesť. Voľbu optimálneho lieku na bolesť odporučí s ohľadom na charakter, intenzitu bolesti, súčasné poruchy a súbežne užívanélieky ošetrujúci lekár, zvyčajne reumatológ.

Najčastejšie sa užívajú nesteroidné antireumatiká, ktoré majú aj protizápalový účinok. Pri nedostatočnom efekte je možné k týmto liekom pridať paracetamol, tieto antireumatiká sa však nesmú kombinovať medzi sebou (napr. Ibuprofén s diklofenakom), výrazne sa tým zvyšuje riziko vedľajších účinkov. Na bolesti kĺbov uložených v podkoží (napr. koleno, drobné kĺby), bolesti šliach a ich úponov je možné použiť tiež rôzne lokálne nesteroidné antireumatiká v géli, v masti alebo formou náplasti. Pri takomto podávaní sa nevyskytujú žiadne závažné celkové účinky, prakticky jediným rizikom je alergická kožná reakcia, ktorá sa častejšie vyskytuje po slnení kože, na ktorú bol aplikovaný gél či masť. Preto sa neodporúča ošetrené plochy vystavovať slnku. Inak je táto liečba bezpečná. Bolesti kĺbov, resp. ich krátkodobé zhoršenie, môžeme riešiť tiež rôznymi nefarmakologickými prostriedkami, napr. chladom (napr. na akútny zápal kolenného kĺbu) alebo jemnými masážami, fyzikálnou liečbou (vodoliečba, elektroliečba, magnetoterapia, laser a pod.).

Reumatické choroby môžu ovplyvňovať fyzickú funkciu, efektívnosť a tým aj pracovné schopnosti pacienta. Pacienti s úspešne liečenou chorobou sú schopní vykonávať ľahšiu fyzickú a duševnú prácu, teda môžu vykonávať väčšinu profesií. Ani u stabilizovaných chorých sa však neodporúča fyzicky ťažká práca, práca v chladnom a vlhkom prostredí, práca v noci a v skorých ranných hodinách a v prostredí s vysokým rizikom infekcie. Prácu je vhodné podľa možností prestriedať krátkym odpočinkom, cvičením alebo aspoň ponaťahovaním. U pacientov s aktívnou alebo s pokročilou formou ochorenia je však niekedy potrebné voľbu zamestnania prispôsobiť zdravotnému stavu. V tomto prípade je vhodné sa poradiť s ošetrujúcim praktickým lekárom a reumatológom, prípadne fyzioterapeutom.

Pacienti so zápalovým  reumatickým ochorením môžu vo väčšine prípadov prežiť plnohodnotný rodinný život. Rodinu však treba naplánovať s ohľadom na aktivitu choroby a prebiehajúcu liečbu.U žien choroba sama o sebe neznižuje plodnosť ani nezhoršuje priebeh tehotenstva a vývoj plodu v maternici, problémom však môžu byť niektoré lieky, ktoré sa v tehotenstve aj krátko pred ním užívať nesmú. Preto je treba ošetrujúceho lekára informovať o rodinných plánoch, aby tomu mohla byť prispôsobená stratégia liečby. U niektorých žien môže dôjsť po pôrode k prudkému zhoršeniu aktivity choroby, a preto musí mať budúca mamička pre tento prípad zaistenú pomoc ďalšieho člena rodiny. Treba tiež počítať s možnosťou, že dieťa nebude môcť byť dojčené (pri nutnosti podaní niektorých liekov).

Plodnosť mužov  nie je samotným reumatickým ochorením znížená, môžu ju však prechodne znižovať niektoré lieky, preto by muži mali lekára informovať o svojom zámere plánovať.

Cestovanie je dnes bežnou súčasťou pracovného i osobného života. Pacienti s reumatickým ochorením môžu cestovať prakticky bez obmedzenia, neodporúčajú sa len cesty do extrémnych podmienok a do oblasti so zlými hygienickými podmienkami a vysokým rizikom infekcie. Je však potrebné sa na cestu pripraviť a premyslieť jej priebeh tak, aby bol bezpečný a čo najmenej zaťažujúci. Pri dlhších cestách autom či lietadlom je potrebné pravidelne odpočívať, pretiahnuť sa a precvičiť stuhnuté kĺby. Je potrebné mať so sebou všetky lieky, ktoré pacient užíva, aj s určitou rezervou, skontrolovať ich expiráciu aj spôsob skladovania, aby sa cestou neznehodnotili. Pri ceste lietadlom je bezpečnejšie mať lieky v príručnej batožine, pre prípad, že by sa batožina stratila alebo oneskorila. Ďalej je potrebné so sebou mať kópiu poslednej lekárskej správy s rozpisom liekov a ich užívaním a poistenie v zdravotnej poisťovni.