Stanovenie diagnózy reumatoidnej artritídy v atypických prípadoch je náročné a niekedy si vyžaduje sledovať pacienta niekoľko týždňov až mesiacov. Plazivý nástup ochorenia s postihnutím len niekoľkých kĺbov často neumožní rýchlu jednoznačnú diagnostiku. Skoré stanovenie presnej diagnózy niekedy sťažuje aj absencia laboratórneho markera, ktorý by jednoznačne túto diagnózu (ako napríklad hyperglykémia pri cukrovke) potvrdil. Laboratórne vyšetrenia slúžia ako pomoc pri stanovení diagnózy RA a na hodnotenie zápalovej aktivity ochorenia a na sledovanie možného poškodenia orgánov.
Reumatoidný faktor
Reumatoidný faktor (RF) je najčastejšie používaný marker v diagnostike RA. V skorých štádiách ochorenia je však často neprítomný, a tak sa musí ochorenie – inak spĺňajúce klasifikačné kritériá RA -, zhodnotiť ako tzv. séronegatívna reumatoidná artritída. Ďalším veľmi citlivým diagnostickým znakom sú protilátky proti cyklickému citrulínovanému peptidu (anti-CCP). Sú prítomné už v skorých štádiách ochorenia, čím umožňujú diagnostiku RA ešte pred výraznejším nenávratným poškodením kĺbov a jej liečenie ihneď po objavení sa prvých príznakov. Na hodnotenie zápalovej aktivity sa najčastejšie využíva stanovenie sedimentácie červených krviniek (FW) a koncentrácie C-reaktívneho proteínu (CRP) v krvi.
Stanovenie diagnózy
Na stanovenie diagnózy reumatoidnej artritídy sú vypracované klasifikačné kritériá zohľadňujúce počet a lokalizáciu postihnutých kĺbov, trvanie príznakov, rannú stuhnutosť a laboratórne zmeny (posledné klasifikačné kritériá ACR/EULAR 2010). Röntgenologické vyšetrenie slúži na odhalenie poškodenia kĺbových štruktúr a kostí a na sledovanie vývoja ochorenia. Podľa rozsahu poškodenia sa rozlišujú štyri štádiá RA.
