Medikamentózna liečba zahŕňa niekoľko základných skupín:
Aminosalicyláty
Do tejto skupiny patria sulfasalazopyridín a mesalazín (mesalamín, 5-aminosalicylová kyselina). Lieky, ktoré po prvý raz použila profesorka N. Svatzová v roku 1942, majú protizápalový efekt aj u niektorých reumatických ochorení. K dispozícii sú vo forme perorálnych tabliet (tabliet podávaných ústami = per os), čapíkov či nálevov. Na trhu je viacero preparátov, ktoré sa líšia napríklad lokalizáciou, kde účinná látka najviac pôsobí.
Kortikosteroidy
Ich prvé použitie spadá už do roku 1955. Najznámejší je prednizón a injekčný metylprednizolón. Sú to významne účinné lieky na akútne vzplanutie choroby, zlyhávajú však pri snahe udržať pokojovú fázu – remisiu – CD a UC. Zvláštnym liekom je tzv. topický steroid budesonid, ktorého tablety sú pripravené tak, aby účinná látka pôsobila v ileocekálnej oblasti (prechod tenké – hrubé črevo) a súčasne, aby sa minimalizovali nežiaduce účinky. Budesonid sa dá použiť iba v určitých prípadoch ochorení MC a UC.
Imunosupresíva
Táto relatívne široká skupina liekov sa stále rozrastá. Ich hlavnou úlohou je potlačiť v organizme imunitné reakcie, ktoré ho svojimi dôsledkami poškodzujú. K základným imunosupresívam v liečbe CD a UC patrí azatioprin, 6-merkaptopurín, metotrexát a cyklosporín. Účinnosť cyklosporínu nastupuje veľmi rýchlo, podobne ako u kortikosteroidov, takže je vhodný na začatie liečby tam, kde sa nedá vyčkávať. Naopak azatioprin, 6-merkaptopurín a metotrexát začínajú pôsobiť až o niekoľko mesiacov (o 3 až 4, či dokonca až o 6 mesiacov). Preto sú vhodné skôr na poistenie a na udržanie navodenej remisie.
Biologická liečba
Biologická liečba je definovaná ako podávanie látok rôzneho zloženia a mechanizmu účinku, ktoré zasahujú do imunitných a zápalových dejov sprevádzajúcich vznik a vývoj liečených chorôb. Biologický liek (BL, biofarmaceutikum) je liek vyrobený jednou alebo viacerými biotechnologickými metódami. To znamená, že farmaceutické spoločnosti sú schopné vyrobiť látky rovnaké alebo podobné tým, aké vytvára ľudské telo a použiť ich ako liek. Preto sa pri ich výrobe napodobňujú procesy, ktoré prebiehajú v tele človeka, čo je možné len vďaka využitiu moderných biotechnológií. Biologické lieky vznikajú bioprocesom, ktorý zahŕňa začlenenie cudzej DNA do genetického materiálu produkčného organizmu tak, aby vznikol geneticky pozmenený organizmus produkujúci zvýšené množstvo požadovaného liečivého proteínu.
Biologický liek má vysoko špecifický účinok. Vyprodukované biologické liečivo zo živých buniek musí vo výrobe prejsť ďalšími komplikovanými technologickými postupmi, ako je napríklad čistenie a stabilizácia, aby výsledný produkt- biologický liek bol pre pacienta účinný a bezpečný. Biologické lieky môžu efektívnejšie vzájomne reagovať s veľkým množstvom cieľových receptorov, čo konvenčné chemické molekuly nemôžu, a preto sú efektívnejšie pri spustení požadovanej biologickej odpovede. Na druhej strane, prílišná podobnosť s prirodzenými látkami, ktoré sa tvoria v tele pacienta, môže spôsobiť neprimeranú odpoveď imunitného systému (imunogenicita). Následkom imunogenicity môže byť strata účinnosti, vznik autoimunitných chorôb a nežiaducich účinkov, napríklad alergických reakcií. V tom spočíva úskalie biologickej liečby.
Biologická liečba má vysoké percento úspešnosti v liečbe agresívneho typu CD, ktorý sa vyznačuje častými relapsmi a sklonom k strate odpovede na liečbu kortikosteroidmi a imunosupresívami, tvorbou fistúl a abscesov. Účinok nastupuje relatívne veľmi rýchlo. Môže byť použitá na navodenie remisie, ale aj na jej udržanie s pomocou tzv. cyklickej liečby, trvajúcej minimálne jeden rok. Najnovšie sa biologická liečba presadila aj v terapii UC.
Antibiotiká, probiotiká a prebiotiká
Ciprofloxacín zo skupiny antibiotík označovaných ako chinolóny, metronidazol zo skupiny nitroimidazolov a nevstrebateľné antibiotikum rifaximín môžu významne znížiť aktivitu CD i UC. Pomáhajú zvládať ťažké vzplanutia, pôsobia pozitívne na liečbu fistúl či abscesov. Ich účinok je však dočasný, efekt odznieva pomerne skoro po ukončení liečby. Známa je významná úloha črevnej mikroflóry pri vzniku a i pri akútnych vzplanutiach zápalových chorôb čriev a preto sa tento poznatok začína využívať v liečbe. Preparáty obsahujúce laktobacily, bifidobaktérie či baktériu E. coli kmeň Nissle 1917 môžu významne podporiť, respektíve umocňovať účinnosť ostatnej liečby a ich možnosti sú predmetom intenzívneho štúdia.
Autor: MUDr. Barbora Kadlečková, doc. MUDr. Vladimír Zbořil, CSc.
Nežiaduce účinky liečby
Nežiaduci účinok lieku je nepriaznivá, nepredvídateľná reakcia na podanie lieku. Môže mať rôzny stupeň závažnosti, až trvalé následky na zdraví. U niektorých liekov je nežiaduci účinok závislý od podanej dávky, inokedy nie. Popri známych a predvídateľných nežiaducich účinkoch sa môžu vyskytnúť aj neočakávané, teda také, ktoré doteraz neboli zaznamenané a teda ich ani nebolo možné predvídať.
Plánovanie tehotenstva
K nežiaducim účinkom patria aj vplyvy na možnosť počatia, tehotenstvo a vývoj plodu. Je veľmi dôležité vedieť, že niektoré lieky môžu pôsobiť na vývoj plodu ešte mnoho týždňov či mesiacov po ukončení liečby a preto je potrebné podľa toho plánovať tehotenstvo. Pacientky aj pacienti s IBD, budúce mamičky, ale aj budúci otcovia, by si mali vždy plánovať splodenie potomka po porade so svojím ošetrujúcim gastroenterológom. Lekár zhodnotí prospech liečby a jej riziko pre matku aj jej budúce dieťa vždy individuálne. Pacientka by sa mala plne riadiť jeho terapeutickými rozhodnutiami a neukončovať alebo nepridávať si žiadnu liečbu bez vedomia lekára.
Pozor na liekové kombinácie!
Výskyt niektorých nežiaducich účinkov sa môže zvýšiť kombináciou s inými liekmi. Túto okolnosť treba mať na mysli najmä vtedy, ak pacient musí prechodne užívať iné lieky, ako sú antibiotiká, lieky proti bolesti, psychofarmaká a ďalšie. Práve preto treba vždy informovať lekára o všetkých liekoch, ktoré chorý užíva a tiež i lekárnika pri nákupe doplnkov výživy a čajov. Treba si však uvedomiť, že čím závažnejšia je choroba, tým viac sú akceptované nežiaduce účinky lieku. Mnohým nežiaducim účinkom sa dá predísť, ak je pacient o nich poučený lekárom a dodržiava odporúčania lekára. Ak vznikne nežiaduci účinok, pacient by o ňom mal informovať lekára. Ten by mu mal pomôcť zvládnuť nežiaduci účinok a pri vážnom nežiaducom účinku zmeniť liečbu. Dnes pacienti môžu nahlásiť nežiaduce účinky na internetových stránkach Štátneho ústavu kontroly liečiv, svojmu lekárovi, lekárnikovi alebo miestnej pobočke farmaceutického výrobcu daného lieku.
Biologická liečba
Špecifickým problémom biologickej liečby môže byť tvorba protilátok proti účinnej zložke lieku (imunogenicita). Tá totiž môže viesť k zníženiu jej efektivity. Chorý sám však nemusí tento nežiaduci účinok registrovať až do okamihu, kedy liečba prestáva fungovať.